lunedì 14 settembre 2015

'T å spéti (Aspetti).



Un’altra bella poesia di Rita Chiaramondia:

‘T å spéti.

Són såtà int lå pultrónå
tàcå lå fnèstrå.
Lå fnèstrå lå guàrdå int ål rión
püsè pupulàr åd Sånåšà,
ål Quårtér…
indùå ‘gh è nåsü åncå ål mè påpà.
Spéti då våd ùnå quåidünå ch’å cugnås,
må fénå ‘dès,
‘gh è påsà ‘mmà di furèst.

Guårdåndå un pò püsè in là
vådi lå Céšå åd Sån Bårnårdén
e ‘m ricordi che quånd å séråm fiulén
cåntàvåm, giügàvån, såltàvåm,
pö åndàvåm in mès åi bånch
e in silénsi å prégàvåm.
Ål purtón ‘l érå mai sårà,
pårchè åncå s’å séråm pòvår,
ninsünå åndàvå å rubà.

Òh! Èco…
ùnå pårsónå ch’å cugnùsi l’è ‘dré påsà:
‘m å spòsti in åvånti pår sålüdà.
Lé l’åm guàrdå, lå šbàså lå tèstå
E pö lå va.
Å rèsti un pò mal,
må fórse lé l’åvrà pinsà:
“Tånt órmài l’è déntå int ål pénsiunà!...”.

Eh… lå vitå l’è tüt un spità:
‘t å spéti då gni grånd,
‘t å spéti då luvrà,
‘t å spéti då sta bén,
‘t å spéti då gni vèg…
‘T å spéti ùnå quåidünå
che åt vénå å sålüdà
e suridåndå åt ciàmå:
“E ålùrå mich’lå va?

Nessun commento:

Posta un commento